Ahoj, milá kvapôčka, milý oceán,

skúšal/a si sa niekedy len tak rozplynúť a vyplniť celé svoje okolie ako hmla? Precítiť seba ako celý svet môžeš s novým Medy.

Myslíš si, že sebavedomí ľudia to len predstierajú? Nedávno som sa nahlas zamýšľala, ako sa zbaviť dotieravého hlasu, ktorý ma chce zneistiť, keď odídem z kolektívu, kde som mala podať nejaký výkon: “Ako som pôsobila? Všetci ostatní sú oveľa profesionálnejší. Och, to bolo trápne, prečo som povedala práve toto? Určite si hovoria, aká som slabá.”

Čakala som návod, ako byť sebavedomejšia, no kamaráti mi vtedy povedali: “Veď tak to má predsa väčšina ľudí. Predstav si, že by si si stále o sebe myslela, že si super a bezchybná, to už je patologické!”

Sebavedomí ľudia azda vedia správne navigovať seba-spochybňujúce myšlienky. Vystrieť sa, nebáť sa. Uveriť, že to, na čom im záleží, zvládnu. A ešte omnoho viac, ak do toho vložia úsilie. Byť si vedomí, že zlyhania nie sú konečnou potupnou líniou, ale tiež len stupienkom ďalej.

Ako sa darí tebe - vystierať sa? :)

V SKRATKE 

• Je prirodzené, ak sa viem občas spochybniť. Dôležité je tento hlas usmerniť - vysvetliť si, že mám hodnotu a právo na realizáciu ako všetci ostatní.

• Ak potrebujem dodať sebavedomie, pomôže fyzický prejav (vzpriamiť sa / postaviť sa do postoja sily s rukami v bok či nad hlavou) ale aj vizualizácia rozpínania sa do priestoru.

• Nefunguje dlho, ak sebavedomie len predstieram (aj pred sebou). Nejde o to byť väčší než ostatní. Ide o uvedomenie, že všetci sme rovnako veľkí. Všetci sa tu spolu hráme. Všetci sme čiastočky vesmíru.

  * * *

Medy #9 | Štvrtok

* * *

DOBRE NAPÍSANÉ

Sobia hora - Karin Tidbeck

• zbierka tak akurát podivných poviedok, ktoré sa čítajú s nadšením, hrôzou a úžasom, čo všetko je v autorkinom svete možné

• príbehy nestrácajú severskú drsnosť, trópy známe z rozprávok sa buď neobjavujú alebo sú pokrútené ako čitateľova tvár

• dobré čítanie pre zábavu, ale aj pre niečo hlbšie; silné príbehy sa do človeka vyryjú, aby o ich význame ďalej premýšľal

“Franz sa do tej doby o vzducholode vôbec nezaujímal. Nikdy žiadnu zblízka nevidel, nieto aby v nej letel. Rovnako sa Franz nezaujímal o záležitosti lásky. V tridsiatich bol stále slobodný; vyhliadky na ženenie nemal zlé, prejavoval však očividný nezáujem o potenciálne nevesty, ktoré mu rodičia predstavovali. Jeho matka bola stále neodbytnejšia a bolo jasné, že Franz sa bude musieť skôr či neskôr rozhodnúť. Potom sa však ocitol tu, v Berlíne, a zbadal túto vzducholoď: Beatrice, ktorej meno znelo ako zvon.“

* * *

ĎALŠIE POČÚVANIE

Martin Luke Brown je mladý nezávislý britský tvorca, ktorému vyšli už dva albumy, príjemné do pozadia, ale aj na pospevovanie či malé tančeky. Tu je, keď kráča po vzduchu/Walking on Air.

Na tomto albume má ešte jednu malú skladbu - Damn, look at the view. Pozri, aká je to krásna poézia.

Forgot where I'm going // Zabudol som kam idem
Forgot where I've been // Zabudol som kde som bol
I'm here in my body // Som tu vo svojom tele
I'm here in my skin // Som tu vo svojej koži

Don't need no religion // Nepotrebujem náboženstvo
Don't need a career // Nepotrebujem kariéru
Don't need no computer // Nepotrebujem počítač
I'm nowhere but here // Nie som nikde len tu

I don't have to move // Nemusím sa hýbať
There's nothing to prove // Nie je čo dokazovať
Stop climbing the mountain // Prestaň šplhať na ten vrch
Damn, look at the view // Sakra, pozri sa na výhľad

* * *

NATURFAKT

Jupiter je svet extrémov. Je to najväčšia planéta v Slnečnej sústave (zmestilo by sa do nej 1000 Zemí). Je tiež najstaršou planétou; sformovala sa z prachu a plynov, ktoré ostali po formácii Slnka, pred 4,6 biliónmi rokov. Napriek tomu je na Jupiteri najkratší deň spomedzi planét Slnečnej sústavy - trvá mu 9,9 hodín, kým sa otočí okolo vlastnej osi.

* * *

Kým sa budeme zase počuť,

želám ti silu (na vzpriamený postoj:)) a pokoj, či už niečo dokončuješ, alebo s niečím novým začínaš.

Barbara <3